27. apríla 2019

Odkedy sa narodí malý človiečik, rodič je už navždy odsúdený prežívať dve silné emócie – nekonečnú lásku a nekonečný strach.

Rodič svoje dieťa ľúbi, nech robí čokoľvek a rovnako má o neho strach bez ohľadu na to, či má tri mesiace alebo tridsaťosem rokov.

Kým je nový človiečik úplne malý, rodič sa bojí, aby mu sám nejako neublížil. Prispôsobuje tomu napríklad zariadenie domácnosti, vyvára, prevára, sterilizuje alebo ho oblieka ako malú cibuľku… Na čo však niektorí rodičia a starí rodičia myslia o niečo menej, to je nebezpečenstvo, ktoré dieťatku hrozí v súvislosti s hračkami. Však ako by si mohlo ublížiť takým rozkošným plyšovým medvedíkom alebo umelohmotným autíčkom?!

Malí siláci

Deti sú pri hre nevyspytateľné. S hračkami sa zabávajú na milión rôznych spôsobov. Už tie niekoľkomesačné všetko, čo sa im dostane do ruky ochutnávajú, búchajú tým, občas sa im podarí predmet aj zahodiť. Síce vyzerajú tak slabo a bezbranne, no dokážu vyvinúť až zarážajúco veľkú silu. A hračku pri hre nechci pokaziť alebo rozbiť. Ách, že to nevadí, lebo stála len pár drobných?! Ách, tak práve na to pozor! Vadí a veľmi! Pretože je vysoko pravdepodobné, že lacná hračka bola vyrobená rýchlo a naozaj za pár centov, čo znamená, že nie je až taký problém, aby sa z nej uvoľnila nejaká časť, ktorou sa drobec môže zadusiť alebo sa lacný plast rozbije tak, že vzniknú ostré hrany. Už iba vedľajším, hoci nie zanedbateľným efektom potom je, že nám „utešene“ rastú hory odpadu lacných výrobkov z Číny.

V Ázii robia skoro všetci

„Aby nedošlo k omylu, rada by som zdôraznila, že nie všetky výrobky z Číny sú nekvalitné,“ dala sa do rozprávania o bezpečnosti hračiek Veronika Fodorov, spolumajiteľka hračkárstva Toyeto. „My sa sme pôvodne chceli špecializovať iba na hračky vyrobené v Európe, ale rýchlo sa ukázalo, že takýchto výrobcov je minimum. Aj renomované, dlhoročné značky museli z ekonomických dôvodov presunúť výrobu do Číny. No svoje produkty nedávajú vyrábať v neznámom podniku, ale do Ázie premiestnili doslova celú výrobu, často vrátane strojov a manažérov a čo sa týka kvality, dodržiavajú normy, ktoré platia v ich domovine. Samozrejme, sú aj  výrobcovia, ktorí si dajú v Ázii vyrobiť za vagón červených fúrikov a len ich potom obrandujú svojou značkou bez toho, aby sa zaujímali nielen o cenu, ale aj o kvalitu plastu. Tak také si my neprosíme!“

Visačka je záruka, ale…

Aby sme nešírili paniku, všetky hračky, ktoré sú v našich obchodoch – nehovoríme o tržniciach, kolotočoch, strelniciach… – museli podľa európskej legislatívy prejsť certifikáciou, ktorá potvrdzuje, že sú bezpečné a neobsahujú zdraviu škodlivé látky, napríklad ftaláty, ktoré sa uvoľňujú z plastov a v malých aj veľkých telíčkach potom robia obrovskú paseku. Koľko z nich však skutočne prešlo skúšobňou, kde sa overila stabilita a odolnosť materiálu či spôsob, akým sa materiál láme, trhá, rozbíja, nevedno. Takže na „visačky“ potvrdzujúce zdravotnú nezávadnosť sa dá spoliehať do určitej miery, ale rodič by sa mal mať stále na pozore.

Čo teda môžeme deťom vložiť do rúk a nebáť sa, že si pri hre ublížia? „Zlatým pravidlom je, aby sa rodič s hračkou najprv pohral sám. Vyskúšal jej pevnosť, preveril potenciálne nebezpečenstvá aj keď sa dieťa slobodne hrá, mal by mať prehľad o tom, čo s hračkami robí,“ ponúka jednu z dobrých rád pedagogička a riaditeľka Detského centra Baumchen – Stromček Martina Rusnáková. „Treba predvídať aj to, čo sa predvídať nedá, pretože dieťa sa môže hrať s hračkou na všetky spôsoby. Malé dávajú do úst aj knižky, väčšie zas majú väčšiu silu a hračku môžu napríklad zlomiť.“

Vek rozhoduje

Do detského centra, ktoré riadi, vyberá hračky podľa spomínaných kritérií, vyhýba sa hračkám z detských filmov, pretože cez ne ide o zneužívanie detí sofistikovanými marketingovými praktikami, čo je tiež nebezpečné, každú jednu hračku pravidelne kontroluje a okrem tohto dbá o to, aby sa deti hrali s tým, čo je určené pre ich vek.
„Áno, to je tiež veľmi dôležité kritérium, keď chceme, aby malo dieťa bezpečnú hračku,“ pritakáva detská psychologička Zuzana Palenčárová. „Vždy je potrebné myslieť na vek dieťaťa. Hračky by nemali byť neprimerane veľké, pokiaľ na ne deti ešte nedorástli a nemali by si vyžadovať také zručnosti či schopnosti, ktoré ešte nemajú.“

Nekompromisne v odpadkovom koši by mala okamžite skončiť hračka, ktorá púšťa farbu, niečo sa z nej odlupuje alebo je zlomená a má ostré hrany. „Medzi nevhodné pre malé deti treba zaradiť aj tie hračky, ktoré je ľahké prehrýzť alebo obsahujú malé kúsky, ktoré by ešte deti v rannom veku mohli prehltnúť, vopchať si ich do nosa či ucha,“ radí ďalej Z. Palenčárová.

„Podľa mojich skúseností deti nepotrebujú veľa hračiek, naopak, je skôr kontraproduktívne, keď sú nimi doslova zavalené. Naopak, stačí, keď má hračiek niekoľko, ale kvalitných, teda takých, ktoré sú bez ftalátov, vyrobené z kvalitných materiálov, dajú sa dobre čistiť a primerane veku dieťaťa rozvíjajú jeho schopnosti, danosti a fantáziu,“ uzatvára sériu zlatých rád, ako mať dieťa pri hre v bezpečí V. Fodorová z Toyeto.

Text:PR